Ale poďme poporiadku. Celé sa to zbehlo veľmi rýchlo, keď Evička s Radkou (naše kamarátky, spojené s touto inštitúciou viac ako iba okrajovo) navrhli, aby sme sa tam  išli v sobotu pozrieť a skoro naraz dodali, že nám k tomu pripravia aj nejaké prekvapko – bojovku. Ako sa dá predpokladať, hravým povahám ako sme my nebolo viac treba. V priebehu týždňa sme ku nám ešte pripojili Blážu a hurá, v sobotu 10,30 sme začali ostrým štartom na informáciách! Tam nás čakali premakané plánky, úlohy k indíciám, ZOO antiperle, tri perá a  štvorčekový papier (?!) a 3 malinké kartičky s opičkou a mrkvičkou s popiskou dobrú chuť – mňam! To gurmáni ocenia!

Zimná atmosféra v ZOO je jedinečná, hneď nás o tom presvedčil výbeh lachtanov – cencúle, para nad vodou a milé prekvapko – kŕmenie, ktoré bolo spestrené aj niečím ako malým predstavením – povely, panáčkovanie, plávanie… No, začiatok vynikajúci! Hm, ale nič nie je zadarmo – straaašnaaa ziiiimaaa…

Našťastie sme sa okolo plameniakov, vodného vtáctva  a  detskej ZOO dostali do tepla – do pavilónu Čambal – ku gaviálom, ďalej cez terárko a pavilón savců ku Gastonovi na výborný obed vymenený za spomínané malé gurmánske kartičky. Počas obeda hodnotíme dosiahnuté indície, pripravujeme ďalšiu trasu.

Priebežne kontaktujeme Radku s Evičkou, aby vedeli, že sa u nich máme naozaj výborne a čudujeme sa, prečo zľahka zneistievajú a snažia sa nám naznačiť, že pohoda je fajn, ale  ak chceme bojovku zvládnuť, mali by sme pokračovať trošku rezkejším tempom… Takže šupi šupi okolo ľadových medveďov do malej afriky a Indonézskej džungle pre záverečné indície.

Džungľa nás víta bohatou flórou – husté zelené porasty, kvitnúce orchidee a iné krásky,  vodné rastliny – no, Evička sa tu o to stará naozaj KRÁSNE!

Závidíme makakom ich pohodu – vzájomné škrabkanie po chrbátikoch, vychutnávanie manga, vydry sa veselo hrajú vo vode, binturongovia sa schovávajú, a my prekvapivo dlhšie  hľadáme poslednú indíciu, našťastie nás moja platonická botanicko – záhradnícka orientácia nenecháva v štichu.

Radostne cupkáme do Černohorky na kávičku a zákusok, ako poslednú ( sme si naivne mysleli ) štáciu. Dávame dokopy indície a zisťujeme, že cieľ  je ešte ďaleko (a pritom tak blízko –  povedal by básnik).

Taaak znova na nohy a hľadať – tentokrát nesklamáva náš geocachingový tréning.

Hurá máme to!

Alebo nie???

To sa mi snáď len zdá!

Šifra???

Prečo???

Veď som sa tak snažila!

Ani som moc nerozprávala!

Nevadí!

Vyriešime!

…..nevyriešili…. teda áno, ale až doma, tentokrát som to nechala na Jirku a Blážu,  takže poklad nás čaká až nabudúce, ale to nám hrozí, že už to nebude také „ľahké“…

Čo záverom? Vďaka našim kamarátkam Evičke a Radke – dobrým vílam prekrásnej ZOO flóry – sme zažili veľmi netradičnú sobotu, z ktorej si odnášame ešte spústu ďalších skvelých zážitkov než čo sa zmestilo do tohoto článku.

Veľmi pekne ďakujeme a Vám ostatným tento typ výletu vysoko odporúčame!